Nová pec – Boženka
Postupné zvyšovanie objemu vypaľovanej keramiky ma donútilo uvažovať nad stavbou novej, väčšej pece. Keďže potrebujem páliť v priebehu takmer celého roka a nakoľko pri výpale nie je príjemné moknúť, mrznúť…, rozhodol som sa na tento účel adaptovať časť humna, kde som vypratal jednu časť od harampádia a začalo sa so stavbou.
Po dlhých úvahách nad konštrukciou som sa rozhodol pre horizontálnu komorovú pec, aby sa v nej dali prípadne vypaľovať aj glazúry, prípadne sa nemuseli na seba ukladať chúlostivé tenkostenné výrobky. Pred príchodom zimy som stihol postaviť ohnisko z tehál, ale jarný odmäk a následné zatopenie pecnej jamy ukázalo, že tadiaľto cesta nevedie – musel som prerobiť svoje plány a umiestniť pec v úrovni terénu.
Tak som urobil základovú dosku a začal budovať ohnisko nanovo. Potom prišla na rad podmurovka vypaľovacej komory, základ komína…. No a keďže som nechcel humno podpáliť, tak som zhotovil na pecou valenú klenbu a uzatvoril tak priestor, aby sa prípadná iskra z pece nedostala do krovu.
Ako posledné som začal budovať samotnú komoru na výpal keramiky – netradične zo žiaruvzdorného materiálu Sibral. Potom ešte nasledoval vonkajší krycí plášť a sypaná medzivrstva, ktorá zabezpečuje vzduchotesnosť, tepelnú izoláciu a zároveň aj protipožiarnu poistku v prípade kolapsu komory.
Po dvoch rokoch konečne prišiel rad na jej vyskúšanie…a výsledok? To už nechám na posúdenie…
V tejto konštrukcii piecka vydržala 13. výpalov, kedy začalo dochádzať k poškodeniu stien komory a rozhodol som sa pre jej rekonštrukciu, aby náhodou nedošlo k deštrukcii a podpáleniu humna.
Nakoniec ani táto úprava nestačila a po čase som sa rozhodol na radikálnejšiu opravu – odstránil som časť vonkajšieho plášťa, celý prachový zásyp, časť komory a hlavne jej strop. Odstránil som aj pieskový násypník za komorou. Z komory ostali len sibralové steny pre lepšiu tepelnú izoláciu. Tie som obmuroval penošamotovými tehlami, ktoré nesú valenú klenbu. Na to išla tepelná izolácia zo sibralovej vaty a krycí vonkajší plášť.